Som s partnerom dva roky. On 43 ja 30 …. Máme spolu 6 mesačné dieťa. Zamilovali sme sa po uši, ja mu pomohla so všetkým čo ho dovtedy trápilo. Rozvod, rozdelenie majetku, nové bývanie, vzťah s jeho deťmi a pod… Posledný rok u neho diagnostikovali nejaké depresie (nepovedal mi doteraz čo mu diagnostikovali), je to hrozné psycho. Zmenil sa, všetko je zle. Poštváva proti mne deti, rodinu (aj tú moju) neustále mu niečo vadí aj keď nemá čo. Ja už som v koncoch. Vadí mu aj že chodím do práce, stále má všetkého málo. Nikto mu nepomáha a podobne a pritom to nie je pravda, pretože ja sa starám o dieťa a on si lieta po kamaradkách, zábavách a podobne.

Výčitky a hádky začínajú vždy hneď od rána, ale iba z jeho strany. Varím, periem, doma upratujem, chodím do práce, nakupujú všetko, ale aj tak je to jednoducho málo. Vždy keď sa uvedomí nasľubuje hory bane, ale nikdy nič nesplní. Nikdy sa neospravedlní aj keď ubližuje neskutočným spôsobom. Všetko je moja vina. Ja musím splniť aj nemožné alebo je hneď problém. Keď už som zo všetkého unavená, tak je mi to vyčítané a hneď je problém. Kvôli nemu som už zmenila 3 práce (vždy vedúce funkcie alebo manažérske).

Už nie som schopná normálneho života. Tým, čo sa deje, som sa ocitla v depresiách, som nešťastná a nebaví ma to. Stále počúvať, že to a to robím zle, alebo vlastne podľa neho nič nerobím. Šialene ma to trápi. A neviem, či mu mám odpustiť a skúsiť to naposledy znova, alebo sa na to skôr vykašľať a ísť si každý svojou cestou. Je to pre mňa veľmi ťažké, pretože predsa len spolu máme dieťa a sme spolu dva roky a to už nejaká doba je. Hrozne ma mrzí, že sa všetko toto deje. A najviac ma desí to, že hádky dieťa vždy vycítia. Trápim sa tým. Úplne by mi stačilo, keby sa to všetko zase vrátilo do normálu a boli sme šťastní a spokojní, to by bolo fajn.